Srnčí mazáci 

Srnčia zver patrí k mojej najobľúbenejšej zvery.Vždy ma poteší keď stretnem nejakého srnca,ktorého poznám dlho a vidím,že sa mu stále darí brániť svoje teritórium a odolávať poľovníkom, alebo naopak srnku,ktorá znovu odchovala v zdraví ďalšie mláďa.

Tentokrát sa však budem venovať "pánskej" časti srnčej zveri.Článok bude o srncoch,ktorých poznám takmer od vtedy, ako som začal fotiť.Mená som im nedával,ale pre lepšie pochopenie som sa rozhodol,že ich pomenujem. Toho,ktorého poznám dlhšie a celkom rád sa fotí som pomenoval "Model", a ten druhý,ktorý vždy predomnou zdrhá a vždy ma nejako obelstí,toho som nazval "Zdrhač".

Teritória oboch srncov so sebou hraničia, pričom vačší z nich "Zdrhač" má pod dohľadom tri veľké lúky,ktoré obklopuje jedna väčšia a dve menšie lúčky, ktorým naopak vládne "Model". Oboch srncov poznám už minimálne 7 rokov. Srnce sa zdržujú v oblasti,ktorú často navštevujem, no nie vždy sa ukážu.

Začnem teda s "Modelom",keďže je fotogenickejší :). Prvý krát som ho stretol náhodou,keď sa pásol so srnkou na čerstvo pokosenej lúčke v ruji 2010. Po chvíli sa odohralo aj párenie, no bohužial z veľkej vzdialenosti som bol schopný urobiť len dokumentačnú fotku.

O pár dní neskôr,keď sa so srnkou rozdelili sa mi ho podarilo privábiť až pod posed.Bol to ešte mladík, a tak vábničke plne dôveroval. Ako veľký lajk by som vtedy ho typol na 2-3 roky. V paroži nebol nejako nádejný, nemal takmer ani žiadne výsady, ale bol to môj prvý privábený srnec a urobil mi vtedy obrovskú radosť.

So "Zdrhačom" som sa prvý krát stretol, keď som sa rozhodol zavábiť na mieste, kde som myslel,že nic nebude, no na moje prekvapenie vyšla srnka a za ňou mladý srnček. Oba srnce mali teda v pomerne mladom veku už srny. Bolo to jeden z naj zážitkov aký mám. Párik vyšiel predomňa na nejakých 5-7 metrov a v pokoji sa pásli a  po pár minútach len znova zašli do lesíka. Nie som si na 100% istý, že je to Zdrhač ale poďla srsti v ušiach a faktu,že to je presne to isté miesto aj scenár, ako na ďalšej sérii Zdrahača tak by to mal byť on. Tiež by som ho typoval tak 2-3 roky.

Hneď nasledujúci rok, 2011, som sa znovu opätovne stretával s Modelom mavšak čím bol starší tým bol viac opatrný. V roku 2011 nasadil celkom pekné parožie, nato ako vyzeral rok pred tým. Bol z neho pekný šesťtorák s miernym perlovaním. Určite by som nepovedal,že bude z neho až taký fešák.V tom roku  svoje teritórium rozšíril celkom značne. Obháňal srny aj na lúkach, ktoré boli od jeho teritória celkom dosť vzdialené. 

Väčšine lúk vtedy ale vládol stále Rariťák, ktorého som videl v roku 2010. Skoro každú srnu mal len pre seba a ostatné srnce sa k nemu neodvážili ani priblížiť.

Potom v roku 2011 ,keď nasadil stále zaujímavé, no nie už také raritné parožie som ho znovu videl na jar.

Na jar v roku 2012 som z neho našiel aj zhod. Tohto roku som bol na ruji kvôli dovolenke len pár krát, a jeho som stretol len raz. 

Mrzelo ma to, ale dúfal som že ho v roku 2013 ešte uvidím. No po srncovi sa zľahla zem .Neviem, či ho niekto strelil ale s najväčšou pravdepodobnosťou asi áno. 

Ďalšie roky 2013 a 2014 som sa s "Modelom" nestretol. Navštevoval som vtedy hlavne polia, kde sa srnčia ruja odohrávala najviac. A keď už som prišiel do jeho teritória, tak som ho tam, kde pred tým už nevídal, pretože ho väčší srnec z tej oblasti asi vyhnal a tak sa on musel uspokojiť len s tými 2 menšími lúčkami ,ktoré boli pre mňa kúsok "od ruky". Škoda, že som na toho srnca, ktorý ho vyhnal od jari vôbec nemal šťastie.Bol to pekný starší šesťtorák.Sem tam som ho vídal ,ale buď len na veľkú vzdialenosť alebo keď som sa už aj približoval a vyzeralo to nádejne, vždy sa niečo v poslednej chvíli pokazilo. 

Ďalšie roky som sa nestretol ani so Zdrhačom, ale asi by som ani nevedel, že je to on, lebo mám pár dokumentačných fotiek, z tých miest kde som ho fotil, ale nedájú sa z nich určiť znaky, podľa ktorých by som ho identifikoval. Znovu som sa s ním potom stretol až v ruji 2014, keď na vábenie došla celá rodinka. Úplne rovnaký scénar, začal som vábiť a presne z toho miesta kde pred pár rokmi vyšla srnka,za ňou srnec a tentokrát esťe aj srča.Parožie mal navonok o dosť mohutnejšie,nabral hlavne do dĺžky. No vetvy stále poriadne nemal, len také náznaky.

Potom ako som sa v roku 2015 so zdrhačom nestretol som myslel, že ani toho už neuvidím, až keď som ho vlani, v roku 2016, stretol 2krát, ale všetko z veľkej ďialky a skoro vždy mal ako "bodyguarda" nejáku srnu. Mám z toho len tiež len dokumentačné fotky. Bolo mi jasné,že po rariťákovi prebral teritórium Zdrhač.

Keďže v jedno jarné ráno nikde nič nebolo, náhodou som sa šiel pozrieť na lúčku,ktorá mi bola ako som spomínal vždy od ruky.Spozoroval som tam snrca.Doma som ho identifikoval ako starého známeho, a znovu som začal tieto miesta navštevovať.Niekedy sa mi ho podarilo obelstiť, no niekedy to bolo aj opačne.

Na svojho starého kamoša Zdrhača, som vtedy aj zabudol, no keď mi náhodou na jar vyšiel, hneď som vedel,že je to on.

Pár krát som ho ešte mal šancu zazrieť, ale väčšinou buď z ďaleka, alebo o mne vedel skôr ako ja o ňom. Vždy so mnou nejako vybabral.

Zato Model bol stále verný svojmu menu. Pravidelne sa ukazoval, a sem-tam mi venoval aj dobrý záber.

Sobota 12.8.2017

Aj napriek tohtoročnej slabej ruji som ráno opäť vstal s minimom naspaných hodín, a tom som ešte nevedel, že stretnem oboch starých známych. Štveral som sa do kopca, na lúčku, kde vždy bolo toľko srnčej,že som nevedel čo skôr fotiť. Aj keď boli ďaleko. No tento rok takmer nič. Ani len na vábničku.Nič. Spotený postupujem, už sa mi ani nechce vábiť, nič nikde nebehá, aj napriek tomu, že bolo celkom príjemných 22 stupňov. Na prvej lúke skoro žiadny pohyb,len jeden starý známy srnec,ku ktorému som sa snažil dostať, no vždy predomnou nevedomky utekal.Keď schádzal do hory len tak som raz pískol,že si ho odfotím keď zdvihne hlavu, pretože nebol ani príliš ďaleko.Raz som pískol a už bol pri mne, s čím som vôbec nerátal.Ešte bolo celkom šero, tak ma ani veľmi nevide,l aj keď som bol od neho len pár metrov. Obzrel si ma a odišiel svojou cestou. Po pozretí fotiek som zistil, že to bol môj starý známy, Model.

Aj keď mi urobil radosť, stále sklamaní postupujem z prvej lúčky na ďalšiu.No tam zasa nič.Nachádzam si miesto pod kríkom,vyberám vábničku,čo ak náhodou.Zúfalo fúkam do vábničky už skoro 20 minút a pomaly strácam všetky nádeje.Minúty bežia a ja si hovorím, ešte 3 minúty a asi serem nato. Keď tu zbadám pohyb. Niečo vybieha. V sekunde mám oko v hľadáčiku a hneď viem, kto stojí pod horou.Pískam, pískam, no môj starouš sa len tak ľahko prekabátiť nedá.Len pomaličky sa približuje. Na moje nešťastie sa mu zvuk asi ozýval niekde po mojej pravici. Teda nešiel priamo na mňa. Stále som sa bál stlačiť spúšť, čo ak odskočí.No keď na chvíľu zastal, povedal som si,že prišla moja chvíľa. Srnec chvíľu nedôverčivo preveroval cvakanie a potom pridal do kroku a tam, kde sa mu v lese zvuk ozýval zmizol.

Konečne! A aj napriek tomu, že sa mi ohľadom fotenia absolutne v ničom nedarí, som bol veľmi rád ,že sa mi podarilo zachytiť obidvoch starých mazákov.