Jarný srnčí večer

21.4.2021

Každý rok sa začiatkom jari kvôli srncom vraciam na svoje obľúbené miesto, ktoré volám srnčí raj. Z jari sa tam sústreďujú veľké čriedy srnčej zveri, medzi ktorými sa pohybuje pár pekných srncov. No samozrejme je v tom háčik. Zdržujú sa v strede poľa odkiaľ sa pohnú väčšinou len v noci. Párkrát som vyskúšal sadnúť si k lesu, ak by prišli bližšie, no ani raz to nevyšlo. Musel som, teda vymyslieť iný spôsob, ako ich prekabátiť. 

Rozmýšľal som, teda, ako sa k nim do stredu poľa dostať. Vedel som, že priblížiť sa k nim je nemožné a keďže v okolí nič nieje, nemám sa ani za čo skryť, takže mi ostávalo jediné - ľahnúť si do stredu poľa a čakať, kým prídu. Pobalil som si teda všetko potrebné a šiel som to vyskúšať. Keďže nechodili vždy presne na to isté miesto nevedel som ani presne kde si ľahnúť, keďže mohli vyjsť nado mnou aj podo mnou. No s veľkým šťastím som nevedomky vybral presne to správne miesto.

Ešte som sa ani nestihol usadiť a domaskovať a už začali prichádzať prvé kusy. Akonáhle vyšli už som sa nemohol hýbať, zostal som, teda v krkolomnej polohe, ktorá sa pribúdajúcimi minútami tak zhoršovala, že som vždy, po pár fotkách musel skloniť hlavu tvárou do obilia, aby si mi krk nachvíľu oddýchol. Srny sa pásli všade okolo mňa, a tie, čo prišli príliš blízko vôbec nechápali, čo som zač.

Nafotil som síce pár dobrých fotiek, ale srnec, kvôli ktorému som v tom poli ležal stále nikde. Slnko už zapadalo a ja som to už chcel zabaliť, keď konečne vyšiel. No po chvíli pasenia samozrejme zaľahol. Čakal som až kým slnko úplne zapadne, no on nič. Nemohol som ani odísť, keďže všade okolo boli stále srny. Rozhodol som sa, že keďže aj tak už musím ísť, tak sa skúsim k nemu doplaziť. Okolité srny si ma samozrejme všimli, kúsok odbehli a on s nimi. 

Po pár metroch zastali a srna, ktorá ma zbadala začala brechať. Nemal som už čo stratiť, a tak som začal brechať aj ja :) Srnca to šokovalo a ozval sa aj on. Táto naša "konverzácia" trvala asi 5 minút. 

Srnca som natoľko zaujal, že prišiel ten neznámy objekt skontrolovať. Pomaly ma obchádzal a nechápal, čo to je za brechajúce čudo. Situácia bola nasledovná. Pokým ma obchádzal fotil som ho najprv ležiac na boku, potom na bruchu a na konci na chrbte v brušákovej polohe, pričom som sa snažil čo najpevnejšie držať asi 3kilový foťák, aby fotky neboli rozmazané. No, našťastie sa napriek bojovým podmienkam medzi nimi našli aj nejaké použiteľné.   

Keďže som ležal v poli nevidel ma, no ja som už nevládal držať foťák, a tak som ho len očami sledoval, a užíval si, aký je to zážitok, byť tak blízko k tak krásnemu divému zvieraťu. Keď už ho to prestalo baviť nahnevaný odbehol a ja som urobil ešte pár len dokumentačných fotiek, keďže už bolo svetla pomenej. Keď som si ich potom vo foťáku pozeral nečakal som, že tam nájdem ešte jednu bonusovú :)