Jelenia ruja 2017 a môj prvý zachytený jeleň
Snáď od momentu,ako som urobil prvý záber voľne žijúceho zvieraťa bolo mojím snom zachytiť jeleňa. Je to také majestátne zviera, že galéria žiadneho fotolovca by bez neho asi nebola nikdy kompletná. To som si povedal aj ja už dávnejšie, ale ešte sa mi to zrealizovať nepodarilo. Keďže u nás jelene veľmi nie sú, tak za nimi musím chodiť inde .Pred 2 rokmi som našiel celkom dobré miesta, kde pekne ručali, ale nikdy sa mi ich nepodarilo ani poriadne vidieť, nie to ešte odfotiť. Keďže tento rok mám predĺžené prázdniny tak som si povedal že ešte pred školou musím aspoň jedného "vymáknuť".
Budík zvoní štvrtok ráno o 5:15.Mne sa ale vôbec nechce vstávať, avšak predsa len ma vidina ručiaceho jeleňa nejako vytiahla z postele a o pol šiestej vyrážam do terénu. Prichádzam na miesto, jelene si zatiaľ len tak slabo mrmľú .Ako sa začalo viac rozvidnievať, tak sa to celkom rozbehlo. Prechádzam jednou lúčkou v spoločnosti danielej mamy s dcérou a počujem 2 jelene.
Podľa miesta a hlasu rozoznávam jedného z nich, ktorého som síce poriadne nemal možnosť vidieť, ale keďže má rujovisko v celkom náročnom teréne rozhodol som sa, skúsiť šťastie s tým druhým jeleňom. Pomaly som sa približoval k jelienkovi, zatiaľ čo jelene nádherne ručali nastriedačku. Vychádzal som na kopček v lese kde jeleň ručal, už som si predstavoval aký bude, no keď som vyšiel hore jeleňa nikde. Chvíľu som postál a zrazu sa jeleň ozval o 20 metrov ďalej v dolinke .Pravdepodobne išiel k tomu môjmu známemu jeleňovi, o ktorom som vedel, že má jelenice. Tak som sa dal za ním. Stále som si myslel, že práve tu jeleň už bude, no po ňom ani stopy. Takto to pokračovalo kým jeleň zrazu nezmizol. Neviem či ho starý známy odohnal, alebo len tak niekde zaľahol.
Sklamaný z vlastného nešťastia som teda nevedel čo teraz. Rozhodol som sa ,že pôjdem za mojim známym jeleňom, aj keď už ručal slabšie a vedel som, že o 8-mej zvyčajne prestane a niekde zaľahne. Išiel som teda hore svahom dúfajúc ,že sa na mňa konečne usmeje šťastie. Ale zopakovalo sa to isté čo predtým. Neviem, či o mne vedeli,ale jeleň bol znovu akoby 5 minút predo mnou. Keby som bol na mieste 5 min skôr tak ho mám. Ale keďže mi šťastie znovu neprialo, jeleň ešte párkrát zaručal a zrazu stíchol .Chvíľu som postál vo výrube, kde pred tým ručal, ak náhodou by sa ozval ale nič.Potešil ma aspoň jeden mladík,ktorý pravdepodobne išiel na rujovisko za hlavným jeleňom.
Opäť znechutený s celej situácie a vedomím ,že dneska som asi už jelene dofotil, som sa rozhodol, že keď nejde hora k Mohamedovi tak pôjde Mohamed k hore. Rozmýšľal som ako ho vyprovokovať, aby zaručal, alebo dal o sebe vedieť. teda ak tam stále ešte je. Keďže neviem vábiť, tak som si pred tým večer dal do mobilu pár zvukov jelenieho ručania ako improvizáciu. Keďže som teda nemal už čo stratiť zastal som si na kameň, a do doliny som zaručal cez mobil.
Po pár sekundách sa z mladiny neďaleko ozvalo opatrne auuuu. Celý napätý som znovu pustil zvuk a jeleň znovu opatrne auuu.Toto sa opakovalo niekoľko krát .Potom som sa rozhodol ,že zmením zvuk a pustil som niečo, čo by malo znieť ako zvuk výzvy na súboj. Po chvíli jeleň odbehol z mladiny, ďalej odo mňa a z lesa strašne hlbokým hlasom zreval. Už som myslel že vybehne a naberie ma až tak agresívne to znelo D. Snažil som sa ho ešte vyprovokovať a stále som mu púšťal nejaké trúbenie. Občas mi odpovedal.Toto trvalo nejakých 20 minút.Dlhšie dobu bolo potom ticho, vôbec mi neodpovedal, a keď už som si myslel, že ma prekukol zrazu šuchot, dupot a na moje prekvapenie z mladiny vyšla jelenica s jelienčaťom, prešli cez výrub ponad mňa, a zbehli do ďalšej mladiny. Napätý som čakal čo sa bude ďalej diať .
Pán rúbane nenechal na seba dlho čakať .Zrazu sa z ponad horizontu vynorili parohy. Ja som ešte nestihol vypnúť ručanie z mobilu a tak som naraz držal v ruke aj mobil aj foťák .Rozklepaný, v kŕči som jeleňa sledoval cez hľadáčik s pocitmi aké som pri fotení ešte v živote nezažil a v duchu som si hovoril : "Prosím nech je aspoň jedna ostrá."..Fešák mi venoval jeden pohľad a zmizol v lese.
Hneď ma napadlo,že už tomu snáď chýbalo len zaručanie.Roztrasený som si kľakol ,plný radosti, že sa mi konečne podarilo odfotiť jeleňa v ruji, aj keď nie ručiaceho ale to dúfam ešte príde. A konečne som zistil, komu patril ten hrubý hlas čo ma už 2 dni prehnal cez 3 výruby bez výsledku.
Hneď ma napadlo,že už tomu snáď chýbalo len zaručanie.Roztrasený som si kľakol ,plný radosti, že sa mi konečne podarilo odfotiť jeleňa v ruji, aj keď nie ručiaceho ale to dúfam ešte príde. A konečne som zistil, komu patril ten hrubý hlas čo ma už 2 dni prehnal cez 3 výruby bez výsledku.
Nedeľa 25.9.2017
Zvoní budíka ja vstávam zas a znovam aby som skúsil šťastie s jeleňmi .Ráno som sa vybral obvyklou cestičkou dúfajúc ,že konečne zachytím ručiaceho jeleňa. Avšak tam, kde som chcel ísť jelene neručali ale ozývali sa bližšie, na opačnej strane ako som zvyknutý. Tak som si povedal, že dneska to skúsim tam. Pomaličky za dostávam k jeleňovi ,ktorý ručí na lúke za lesíkom a dúfam ,že nebude až tak ďaleko no opak bol pravdou .Vyšiel som z lesíka a zisťujem ,že jeleň je celkom ďaleko, a už aj na odchode (pretože aspoň mne šťastie zatiaľ neprialo a vždy keď vidím jelienka na lúke on už zachádza do lesa) .Bol to pekný korunový štrnástorák, asi najväčší jeleň o akom viem. Trúbil pri čriede danielov ,ktorých mal ako bodyguardov a pomaličky zaliezol do lesa. No bohužial to bolo príliš ďaleko a ešte málo svetla na poriadnu fotku.
Rozmýšľal som čo ďalej, no zrazu sa ozval druhý jeleň celkom blízko za cestou. Vybehnem vyššie na kopček a on v protisvahu trúbi a naháňa jelenice. Ihneď očami premeriavam terén, ako sa k nemu dostať a hovorím si, ak sa dostanem pod tento strom, ktorý bol odo mňa na cca 100m, tak ho mám. Ak sa tam dostanem a oni budú prechádzať cez cestu, tak ma ani nemajú šancu vidieť.Ako sa už dostávam k stromčeku vidím, že pod ním ale z druhej strany sú 2 daniele ,ktoré si čistia parohy o strom a značkujú si teritórium.
Vedel som, že ak ich vyplaším jeleň ujde tiež. Tak som to chcel skúsiť obísť .V polke cesty počúvam a ticho, jeleň prestal ručať pozriem čo sa deje, manuálne ostrím cez listy a vidím ako prebehla cez cestu jelenica. Vedel som, že pôjde aj jeleň, tak som rýchlo našiel nejaký priestor medzi stromami, kde som mal namierené a čakal som kým prejdu .Najprv prešli jelenice ,tie som ani nefotil ,pretože som sa bál ,že újdu a za nimi aj jeleň. Našťastie ma neregistrovali, aj keď som v podstate len kľačal v strede lúčky. Jedna, druhá a tretia a už vidím ako sa medzi stromami mihajú parohy. Jeleň vyšiel do môjho priestoru medzi stromami. Bol tam asi 5 sekúnd, stihol som 3 fotky, a už som znovu videl len ich pohyb pomedzi stromy.
Akonáhle som ho stratil z dohľadu, jeleň začal opäť ručať ako zmyslov zbavený a nás delil len pás stromov. Bolo to nejakých 10m ale nevidel som ho. Ten pocit, keď jeleň konečne trúbi na lúke na parádnu vzdialenosť a ja ho nevidím. Niečo strašné. Ale aj tak to bol parádny zážitok. Chcel som ich teda nadbehnúť, lebo som vedel, kde asi zájdu do lesa ale cestou ma započula jelenica, a tak som ho už len znovu započul z výrubu neďaleko, kde znovu trúbi. Povedal som si ,že teraz mi už neujde!
Ako som prechádzal výrubom zrazu jeleň začal nejako agresívnejšie ručať,na chvíľku som zastal a počúval.Po chvíľi len veľký šuchot a buchot, a ja vidím ako pomedzi stromy starý hlavný jeleň naháňa mladíka.Po krátkej naháčke bol mladík vyhnaný z rujoviska. Smutný pomaly kráčal mojim smerom.Prišiel na pár metrov keď započul cvakanie.Nezdalo sa mu to,ešte si ma trošku poobzeral a odišiel radšej opačným smerom.
Bol som rád,že som konečne dostal nejakého jeleňa na dobrú vzdialenosť, aj keď bol menší.Pomaličky som sa postavil a s vidinou ručiaceho jeleňa,ktorý trúbill len neďaleko na kopčeku,kvôli ktorému som ho aj napriek malej vzdialenosti stále nevidel.Po chvíli som už som zazrel aj ako sa končeky parohov mihali pomedzi konáre vo výrube.
Zameraný len na jeho hlas som si ale nevšimol jelenicu, čo sa pásla len pár metrov odo mňa na kraji výrubu.Všimol som si ju v poslednej chvíľi.V momente som zamrzol.No jelenica už vedela, ktorá bije odskočila preč, a samozrejme za ňou aj ďalšie a nakoniec aj jeleň.Zdrvený som ešte skúšal fintu s mobilom, aj ked jeleň odpovedal netrúfol si sa vrátiť.Sklamaný som spobral naspäť k autu s vedomím,že mi zas len o chlp ušiel.Po tomto zážitku sa pre mňa ruja skončila. Výsledok vôbec nebol podľa mojich predstáv, ale aspoň niečo sa mi konečne podarilo zachytiť. Už teraz sa teším na tohtoročnú ruju, a to ako s nimi tento rok vybabrem už ja :) .
