Malý líščí bojovník
4.5.2021
Ráno som sa opäť vybral hľadať líščiu noru, tentokrát do nového terénu. Najprv som šiel poľom, no potom som zvolil lesný chodník, ktorým som sa náhodou dostal na chodník vedúci cez riedky agátový les. To, na čo som natrafil na tomto chodníku som nečakal. Najprv som nevedel, čo to je, no, keď som prišiel bližšie zistil som, že to je malé líšča. Avšak po prvotnej radosti som vedel, že niečo nieje v poriadku. Líšča ma vôbec neregistrovalo a ani žiaden zvuk okolo. Bolo dezorientované a pohybovalo sa veľmi malátne.
Nevedel som, čo mám robiť, tak som hneď volal veterinárovi a písal do skupiny fotografov na fb. No diagnózu bolo ťažké určiť na diaľku, takže to až tak nepomohlo. Vyskúšal som sa teda vzdialiť, čo si ho mama nezobere, keďže som ju videl ísť do tých miest.
No potom, ako som ďalej našiel brloh s 2 zdravými líščatami som vedel, že toto je vydané na pospas osudu. Rozhodol som sa, že mu teda skúsim pomôcť a vzal som ho domov. Keď som ho niesol vôbec neprotestovalo, čo bolo ďalšie zlé znamenie.
Vďaka spolupráci s kamoškou, sa mi hneď po príchode domov podarilo dohodnúť návštevu u veterinára. Všetko vyzeralo veľmi nádejne. No, po konzultácii s veterinárom sa nádej pre malého lišiaka rozplynula. Podľa veterinára mu starý lišiak s najväčšou pravdepodobnosťou zahryzol do hlavy, čím mu praskol lebku a posunul čeľusť. Lišiaky to robia, aby sa zbavili budúcej konkurencie. Takto tam chudák trpel asi 2 dni. Keďže nebola šanca záchrany, jediná možnosť pomoci bola trápenie mladého lišiaka bohužiaľ ukončiť.
Je to smutné a mrzí ma, že ho spolu so súrodencami už nenafotím, ale príroda je niekedy fakt neúprosná.
Ďakujem za spoluprácu kamoške Zuzke a ochotnému veterinárovi, ktorí zareagovali rýchlo a som si istý, že keby sa dalo pre lišiaka urobiť viac, určite by to urobili. Viem, že to nie je príbeh so šťastným koncom, ale na pamiatku mladého bojovného lišiaka, ktorý boj o život do poslednej chvíle nezvdal ho uverejním.